nezvládol som
veľkolepé svety
tvojich tekutých božstiev
kde plody kvetov
psychadelií
vybuchujú po stovkách
kde tikanie predaných
hodiniek je
smiešnou klebetou
o písaní času
kde 214 prebdených
nocí a 14 032 kúskov
potichučky darovanej duše
bez váhania
transformuješ
na rozbité zrkadlá
a hrdzavé kľučky
kde tvoje
excesy nepodliehajú
slaným pravidlám
trestu zúfalých
očí
kde teba
s tvárou mŕtveho
anjela spásy
a destilovaným dychom
bytie pasuje
za najdokonalejší
zmysel
a ja
jedna zatúlaná
z tisíc snivých
čierno-čiernych korálok
náhrdelníka tvojho
smutno-krásneho krku
nedokážem ignorovať
pochybný
a tak trochu zlomyseľný
úsmev tvojho
neverného pohlavia
a dookola
a dookola
a dookola
zabúdam