Vietor na Hodžovom námestí ma vtisol do podchodu. Nebránim sa, veď to Kamenné bude možno milšie. Potichu sa lejem kachličkami, kým figuríny z výkladov štvrtia pohľadmi uponáhľané dámy. Vcelku príjemný deň. Kráčam a nasávam. Tempo opatrných krokov mi priškrtila pani v červenom kabáte.
Každý večer sme trávili spolu. Bukowského pivo nám lepilo prsty v novodobej továrni na sny. Stačilo sa tomu poddať. Poslušne sa odovzdať, odovzdávať. Ona, Júlia a ja. Ona s príťažlivým úsmevom, mierne plachá, nesmierne príjemná. Piercing, živelný účes, živelní rodičia. Júlia – malá princezná z B-613. Odprevádzala nás domov. Bývala najďalej a krásou svietila do tmy. Ja – s nimi.
